Takto bolo na Wakelake Golden Trophy 2015

A je to za nami! Tretí ročník toho najlepšieho, čo môžete pod Tatrami v rámci wakeboardingu a wakeskatingu vidieť je už minulosťou. Pocity, ktoré však zanechal v mysliach všetkých zúčastnených asi ešte stále pretrvávajú. Poďme sa teda spolu ešte raz preniesť na Zlaté piesky a pripomeňme si, ako to na Wakelake Golden Trophy 2015 vyzeralo.

Najprv by sme si mohli zhrnúť niečo o tomto podujatí, pokiaľ sú medzi nami ešte stále takí, ktorí nevedia, čo to vlastne Wakelake Golden Trophy je. Aby sme mali predstavu, táto akcia je v rámci IWWF (International Waterski and Wakeboard Federation) ohodnotená 4 hviezdičkami a víťazi si odnesú až 600 bodov do celosvetového rebríčka. Iba dva druhy súťaží sú v tomto smere dôležitejšie a to majstrovstvá Európy (5 hviezd a 800b) a majstrovstvá sveta (6 hviezd a 1000b). Aj to je dôvod, prečo organizátori každoročne nemajú problém na okraj Bratislavy prilákať tých najlepších riderov z celého sveta.

Tí prichádzajú na Zlaté piesky počas celého týždňa a najmä domáci pretekári celý rok poctivo trénujú, aby potom počas dvoch dní skúsili zažiariť. V hre sú tituly až v siedmych kategóriách a všetky sú zakaždým nabité zvučnými menami.

Tento rok nebol výnimkou my sme radi, že hlavne vo wakeskateboardingu patrili tie najväčšie mená našim domácim športovcom. Už v piatok, počas kvalifikácie ,mala tak majsterka sveta Zuzka Vráblová, ako aj bronzový z MS a juniorský európsky šampión Ďusi Lang výbornú náladu a hlavne panovala taká tá pohoda a radosť z toho, že môžu stráviť týždeň s kamarátmi a poriadne si celé preteky užiť. Poďme sa teda pozrieť na to, ako sa im darilo vo finále.

Sobota, 27.6.2015, 13:00, bratislavský Wakelake. Nepália žiadne horúčavy, slniečko je jemne pod mrakom a hladina na Zlatých pieskoch sa po predošlých dodatočných kvalifikáciách LCQ upokojila. Ako prvé sú na rade wakeskaterky, ktoré štartujú presne v opačnom poradí, v akom sa prebojovali do záverečných súbojov o deň dozadu. Ako posledná teda vyjde na vodu Zuzka Vráblová, ktorá v kvalifikácii predbehla svoje súperky o viac ako 25 bodov. Každý preto očakáva, že toto finále pre ňu bude malina. Lenže piešťanská rodáčka v polovici svojho kola padá a všetci diváci jednohlasne zhíknu. Toto určite na programe nebolo a tak Zuzka druhé kolo odštartuje ako najhoršia po úvodných pokusoch. Ani tu to nie je ideálne, nejaké problémy sa vyskytnú pri odídení posledného triku, lenže stále je to úplne iný level jazdenia, ako predviedli jej 3 ďalšie súperky. Naša šampiónka neskrývala sklamanie zo svojho výkonu, no aj tak to bohate stačilo. Druhá v poradí, česko-rakúska riderka Leona Grünzweil zaostala takmer o 20 bodov a tretia Talianka Elisa Costanzo o ďalšie 3 bodíky.

Svoje Zuzke Vráblovej hlavne po tej prvej jazde určite povedal aj Julo Lang, ktorý takisto ako ona dokázal vyhrať kvalifikáciu a do finále tak putoval v pozícii najväčšieho favorita. 18-ročný Košičan je však aj napriek svojmu mladému veku už dosť skúseným wakeskaterom a aj keď bol pred svojou poslednou jazdou pod tlakom, ukázal, že nervy v jeho prípade nie sú slabou stránkou. Ďuso bol totiž po prvom kole vo vedení, no v tom druhom ho dokázal predbehnúť jeho menovec, Rakúšan David Lang, takže pred záverečným pokusom to bolo buď, alebo. Mladučký východniar tam však vzápätí nasúkal jeden dzivý trik za druhým a jeho obavy, že by zase skončil na druhej priečke sa rýchlo rozplynuli. Po úvodných dvoch kategóriách teda už bolo všetko podstatné doma a tak sme sa ďalej len tešili na to, čo si na nás prichystali wakeboardisti, ktorí sa treba povedať vždy radi poriadne predvedú.

Ako prvé išli na ranu mladučké wakeboardistky, ktoré si to rozdali v takom susedskom, česko-rakúsko-maďarskom finále. Na kočkách bolo miestami poriadne cítiť nervozitu, čo sa podpísalo aj nie úplne najčistejších jazdách všetkých troch finalistiek. Nakoniec však najpevnejšie nervy a vzhľadom na jej dotejpované rameno aj najsilnejšiu vôľu ukázala 16-ročná Češka Natalie Knechtová, ktorá na druhú priečku odsunula Klaudiu Nagyovu a tretia do cieľa skôr neprišla ako prišla Selina Hager.

Ženy wakeboardistky to mali podstatne náročnejšie, pretože presne so začiatkom ich súťaže nad areál Wakelake zavítala sľubovaná prietrž mračien. Medzi divákmi aj organizátormi zavládla panika a čo sa dalo, sa za rekordne krátku chvíľu poschovávalo do bufetov, lenže vzhľadom na to, že sa nad Kamzíkom neblýskalo, dievčatá museli jazdiť aj v lejaku. S touto úlohou sa najúspešnejšie popasovala aktuálna vicemajsterka sveta Julia Rick, no a keďže svetová šampiónka Sanne Meijer sa nestihla pred týmito pretekmi dať zdravotne dokopy a svoje kolegyne sledovala iba z brehu, Nemka mala pomerne ľahkú úlohu. Veľmi statočne jej sekundovala aspoň Holanďanka Maxine Sapulette, ale aj tak to nebolo ono. Jediná Slovenka vo finále, Zuzka Hrušková, skončila na šiestom mieste.

V kategórii „Wakeboard muži Masters“ sme mali v boji o medaily až dvoch zástupcov, lenže Juraj Vrzgula skončil posledný a Ivana Pospíšila delili od pódia ešte dve priečky. Všetko si to v tomto prípade jednoznačne podelili Rakúšaci. Štvrtý bol Gerald Maurer, tretí Manuel Dolzer, druhý Sebastian Baldia a víťazom sa stal Renne Rappl.

Veľká dráma sa udiala medzi mužmi-juniormi. Tam to totiž až do predposlednej jazdy celého kola vyzeralo, že zlato poputuje do Francúzska vďaka Louisovi Mistaudymu, lenže toho v poslednej možnej chvíli dokázal zosadiť Ariano Blanik. Rovnako prekvapený, ako bol koniec koncov zo svojho výkonu aj sám Nemec, bol predovšetkým Mistaudy, ktorý pod tlakom už nedokázal odpovedať, takže domov odišiel bez torty (šampanské sa juniorom podávať nepatrí a ani nesmie).

Nuž a na záver prišlo to, na čo sme sa tak tešili. Veľkolepé finále Open kategórie mužských wakeboardistov, v ktorom sme mohli vidieť aktuálneho majstra sveta Liora Sofera z Izraela, aktuálneho lídra svetového rebríčka Sama de Haana z Holandska, majstra sveta z roku 2011 Dominika Gührsa a ďalších skvelých jazdcov. O skvelú atmosféru sa postarala hlavne izraelská partia okolo Liora Sofera, ktorá na WGT opäť priniesla niečo nové a celkovo bolo veľmi príjemné sa pozerať, ako si to chalani u nás užívajú. Najväčšiu radosť mali jednoznačne z miláčika slovenského publika Sana Ima, a z jeho poker facu. Ono to potom bolo samé: „Hey San, are you high? No, I’m Korean... And hey San, are you tired? No, I’m just Korean!“ Samozrejme všetko len v tom najlepšom ;)

Ono to podstatné sa aj tak odohralo vo vode a tam sa už Izraelčania až tak nebavili. Lior si síce zachoval tvár šoumena, ale so svojim výsledkom určite spokojný nebol. To staré dobré „buď všetko, alebo nič“ sa nie vždy vypláca a šampión sa na Slovensku musel uspokojiť iba so 7. priečkou. Veľmi príjemne prekvapil stále iba 17-ročný Rakúšan Timo Kapl, ktorý sa rozhodol nesúťažiť medzi juniormi a nepochybne urobil dobre. Tretia priečka v takejto silnej konkurencii mu určite dala viac ako jednoznačná výhra medzi teenagermi. Na druhé miesto sa prebojoval nemecký blonďavučký Ken - Dominik Gührs a výhru si vyjazdil ďalší veľmi mladý rider – Sam de Haan. Na záver samozrejme nemohla chýbať víťazná exhibícia, odovzdávacie ceremoniály a obrovská párty, ktorú sme však už radšej nechali bez dokumentácie, pretože ono nie všetko treba publikovať. Tak zase o rok!