Michal Nehéz a jazdenie s Frontline

Michal "NHZ" Nehéz je jazdec, ktorý na slovenskej snowboardovej scéne pôsobí zopár rokov. Nevídať ho však na slovenských snb pretekoch, ale svoje jazdecké umenie odovzdáva mladšej generácii prostredníctvom Frontline. Zoznámte sa.

Na slovenskej snowboardovej scéne pôsobíš nejaký ten rok, veľa ľudí ťa pozná, no viacero mladší ani nie. Predstav sa nám, koľko rokov jazdíš, s kým, kde, kedy a tak.

Čauko volám sa Mišo Nehéz a snowboardingu sa venujem cca od mojich 15 rokov. Keďže teraz mi je 31, tak už tomu je nejaká ta doba.  Jazdievam v podstate 90% svojho času s partiou trénerov a jazdcov okolo klubu Frontline hlavne v strediskách Semmering-Stuhleck a Dachstein, ale výnimočne sa nájde čas pozrieť aj slovenské kopce.

Kedy si sa dostal 1x na dosku, a aké boli tvoje začiatky? Učil si sa ako samouk, „školou protipohybov“ alebo ti niekto radil?

Moje začiatky boli asi o tom, že sme klasicky ako veľa iných rodín chodievali na sviatky na hory. Keďže som bol od cca 13 rokov poblaznený do doskových športov a už som nejaký ten rok skejtoval, tak prechod z lyží na snowboard bol prirodzeným krokom. Bohužiaľ som vtedy nemal možnosť  sa naučiť jazdiť inak ako samovýukou, takže estetickosť môjho snowboardingu bola tomu aj obrazom.

Ako si sa dostal k Frontline? Predstav nám Forntline, čo tam robíš, kedy klub vznikol a jeho myšlienku.

To, že existuje niečo ako snowboardový klub som zistil počas svojho štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Tam som sa spoznal s Martinom Pachom vyučujúcim na katedre turistiky snowboarding. Ako správny nadšenec  som si okamžite zapísal snowboarding ako voliteľný predmet. To považujem za taký zlomový bod, kedy sa z rekreačného snowboardistu postupne začal stávať „jazdec“. Okrem toho, že moja technika jazdy je úplne katastrofálna, som sa dozvedel aj o snowboardovom klube. V tých časoch ešte pod názvom Regina. Z toho, že niečo také vôbec  na Slovensku funguje som bol strašne nadšený a aby som si to mohol dovoliť, som cez leto odišiel na brigádu do Anglicka. Asi po dvoch sezónach v klube som začal vypomáhať s trénovaním a postupne budovať freestylovo zameraný klub.

Máš vedomosť o podobných fungujúcich kluboch na Slovensku, alebo aspoň na západe, či ste jediný?

Viem, že určite je zaregistrovaných na Slovensku celkom dosť klubov, ale dovolím si tvrdiť, že tu nie je ďalší taký, kde by fungovali tak organizovane ako my s celoročným tréningovým plánom a takou pravidelnosťou tréningov a výjazdov.  V zahraničí pokiaľ  viem podobne funguje Sportovní akademie v Spindlerovom mlýne, ale to je trošku iná forma, keďže to spadá pod školstvo. V Kanade som mal možnosť na svahu vidieť podobné snowboardové kluby ako ten náš. Samozrejme úroveň jazdenia detí bola oveľa vyššie, keďže podmienky a prístup k športu je tam celkovo na úplne inom leveli.

Na čo sa zameriavate v klube? Jazdíte na čas, bránky, šúchate corssové dráhy, alebo čisto freestyle?

Klub si prešiel svojim vývojom a za čias Reginy sa jazdievala hlavne disciplína snowboardcross. Postupom času však určitá časť ľudí vrátane mňa, začala prirodzene inklinovať k trikovému jazdeniu. S tým prišiel nový názov klubu a celkovo nový koncept trénovania a fungovania prispôsobený práve freestylu. Na snehu sa snažíme sa čo najviac udržať základnú myšlienku freestyle snowboardingu pri ktorom by to malo byť hlavne o jazdení v partii voľnosti a zábave.  Toto je a podľa mňa vždy bude najprirodzenejšia cesta,  akou sa mladý jazdec veľmi jednoducho dostane k určitému stupňu výkonnosti. Samozrejme u nás sa všetko deje pod dohľadom skúsených trénerov ale hlavne bývalých riderov. O žiadnom drile však nemôže byť reč.

Ako vyzerá vaša letná a zimná príprava, čo všetko deckám ponúkate?

Trénovať sa u nás začína vždy už v septembri. V tomto období sa snažíme členov čo najlepšie kondične pripraviť pred sezónou, pretože počas letných prázdnin väčšinou iba sedia na zadkoch. Čiže pred prvým výjazdom sa seriózne maká. Na jeseň stihneme absolvovať vždy 1-2 výjazdy na ľadovce, ktoré otvárajú spravidla tak v polovici októbra. Naša hlavná sezóna sa však začína s otvorením strediska Semmering -Stuhleck. Počas hlavnej sezóny tam odjazdíme 40 dní  vrátane vianočného a jarného sústredenia. Tréning v telocvični sa postupne mení zo všeobecna na špeciálnejšie činnosti potrebné pre snowboarding. Tu sa decka dočkajú už aj obľúbených trampolín a balančných dosiek, ale stále sa snažíme udržiavať aj určitý level kondičných schopností.  Keď nám Stuhleck zatvoria, tak využívame posledné možnosti jazdenia na Slovensku akými sú Jasná Štrbské pleso. Tak isto zvykneme chodievať aj do Čiech na obľúbenú akciu BSSS. Tréning v telocvični sa po hlavnej sezóne postupne mení k voľnejšiemu programu a regenerácii. Chodí sa ale aj skejtovať, wakeboardovať, alebo si len voľne zahrať frisbee a pod.  V polovici mája sa znova rozbieha ľadovcové jazdenie a do leta stihneme znova 1-2 výjazdy hlavne na ľadovec Dachstein.

Vekové zloženie vášho klubu? Kedy je vhodné začať so snowboardingom podľa teba?

Vekovo sa u nás členovia pohybujú v priemere okolo  12-17 rokov, ale máme aj skupinu mladších. Najmladšieho sme mali myslím vo veku 6 rokov. Samozrejme takýto krpci majú potom zvlášť trénera v telocvični a aj na svahu.  Členovia ktorí dovŕšia 18 rokov môžu v klube pokračovať naďalej, pokiaľ si nájdu priestor aj popri škole práci a pod. Veľmi šikovných jazdcov ako napr. Martin Blaško, alebo momentálne Filip Hudek atd. klub motivačne podporuje ako sponzorovaných jazdcov, ktorí potom odovzdávajú skúsenosti tým mladším. No a začať je podľa možné hneď vtedy, keď sú pohybové zručnosti a návyky dieťaťa  na takej úrovni, že to je pre neho už bezpečné a to je dosť individuálne. Na internete sa však dá vidieť všeličo.

Poďme ešte k tebe ako trénerovi. Aké skúsenosti a kvalifikáciu máš, že si trénerko?

Tak čo sa mňa týka, tak ja som v prvom rade človek, ktorý bol snowboardingom poblaznený od svojich 15 rokov. Keď sa mi podarilo neskôr posunúť na lepšiu úroveň ako len rekreačnú, tak som sa týmto športom stal úplne posadnutý. Tento pocit určite pozná veľmi veľa jazdcov. S tým potom samozrejme súviselo pravidelne sledovanie videí, sledovanie posledných trendov v jazdení a pokiaľ bolo zdravie, tak samozrejme aj ich praktizovanie na svahu. Moje trénerské skúsenosti boli výrazne obohatené hlavne štúdiom na Fakulte telesnej výchovy a športu, kde som sa naučil veľa vecí o systematickom tréningu a jeho význame na dosiahnutie určitej výkonnosti v športe. V prvom rade sa však snažím vždy nájsť balance medzi treningovým procesom a voľnosťou tohto športu. Keď sa človek na to dokáže pozrieť z oboch strán, tak je to podľa mňa len výhodou. Moje skúsenosti tiež veľmi podporil ročný pobyt v Kanadskom stredisku Whistler a samozrejme mám spravený inštruktorský kurz a som členom lektorského zboru SSA. Trénovaniu v klube Frontline sa venujem momentálne asi tak 8-9 sezonu.

Keď sa niekto hanbí navštíviť tréning Frontline, čo by si mu poradil?

Týždenný pobyt s Martinom Blaškom na Dachsteine :)

Viac o aktivitách snowboardového klubu Frontline nájdeš na ich webovej stránke: www.frontlinesnb.sk