Riot River 2015 – riversurfing je stále obľúbenejší

Kto by to bol povedal, že na Slovensku budeme mať také super riversurfové miesto ako je vlna na Divokej Vode, alebo že budeme organizovať medzinárodné preteky. Nápady sa stali skutočnosťou a my sme si mohli užiť ďalší ročník River Riotu, ktorý spája riversurfing s kultúrou.

Práve na Festivale Divokej vody sa odjazdila táto akcia v rámci ktorej v piatok vystúpila legendárna americká skupina Dog Eat Dog. (O tomto koncerte v samostatnom článku už čoskoro.) No a čo v sobotu? Kopec jazdenia, zábavy večerných koncertov a parties. Poďme sa na to pozrieť bližšie.

Na riversurfové preteky sa prihlásilo 21 chalanov a 11 báb zo Slovenska, Nemecka a Rakúska. Práve germánska časť štartového pola dominuje aj v zahraničných contestoch. Prize Money 2.000€ prilákali tých najlepších jazdcov. Jazdiť sa začalo skoro, okolo desiatej hodiny. V babských troch heatoch sme mali zastúpenie aj my a najviac nádejí na dobré umiestnenie sa dávalo do Saši Cisárovej (ktorá popri riversurfingu stihla aj preteky na kajakoch, kde skončila druhá), Miške Kančevovej, ktorú sme naozaj nečakali v úlohe riderky, keďže je už zopár mesiacov v požehnanom stave. Ale tak, možná sa bude aj rodiť na vlne.. bol by to netradičné a iste aj epické. Hehe. Dobre najazdenú vlnu má aj Kristína Madariová, ktorá posledných 8 rokov strávila vo fitku a tak chcela ukázať svoje body na vlne, kde jazdí zásadne bez neoprénu a aj súťažná lykra sa jej moc nepáči. Nabudúce by prijala mať napísané štartové číslo, alebo farbu nakreslenú na stehnách. Hahah.

Okrem Sloveniek bolo medzi babami vidieť kopec dobrých zahraničných jazdkýň ako víťazku z roku 2012 a 2013 Katrin Gappmayr, alebo Christinu Minryayr a Karinu Rankine. Kvality zahraničného jazdenia sa potvrdili aj vo finále, kde bojovali proti sebe tri spomenuté zahraničné riderky spolu s našou Miškou. Miška jazdila štýlovo, pridala aj niekoľko freestyle trikov a tak si vyjazdila tretie miesto a titul Majsterka Slovenska v riversurfingu 2015. Víťazkou sa stala, ale však to môžete sledovať v správe s výsledkami.

Odborný dozor nad súťažou prebrala trojica rozhodcov. Najlepší slovenský surfer (podľa výsledkov Quik Czech & Slovak Championship) Vladimír Bachnár, legenda slovenského snowboardingu a skvelý surfer Matúš Hubka a český hosť Jan Klvaňa, štvornásobný víťaz Quik Czech & Slovak Championship a skvelý surfer. Celýým dňom nás svojím zamatovým hláskom sprevádzal Culka, ktorý vtipne komentoval dianie sa na vlne.

Ešte spomeniem veľké úsilie organizátorov a chcem im pogratulovať, že vlna vyzerá tak supersky ako vyzerá, že sa o všetko pekne postarali, vytvorili skvelé miesto, kde sa stretáva množstvo ľudí. Isto by to nešlo bez Jula, ktorý sedí na vrchu ako patrón a na všetko dozerá. Samozrejme má okolo seba super ľudí, čo mu pomáhajú. Ok, už sa prestanem chváliť, ideme ďalej na mužov.

V mužskej kategórii boli riversurferi rozdelení do 6 heatov po troch a štyroch. Medzi zahraničnými hviezdami sme videli Andreasa Hebnera, Lukasa M. (cením škrabopis na tabuli) Alexa Neumana, Manuela Burgera, Tobiasa Rozhauera, Markusa Wimhözla, Caya a ďalších. Slovenské farby hájilo viacero riderov, ktorí s vlnou majú svoje skúsenosti. Aby sme tu netliachali o jednotlivých kolách prehupsnime sa do semifinále, kam sa dostali z našich: Ondro Hrnčírik, Roman Čech, Tomáš Hafner a Maroš Nemec, doplnení o štyroch zahraničných. Jazdilo sa fanaticky a nebudem klamať, keď poviem, že víťaz bol jasný. Hraničný rozdiel medzi ním a ostatnými bol tentoraz neprekonateľný.

Pochváliť však treba všetkých chalanov. Jazdili pekne. Otočky, špliechanie, slidy, fanatizovanie doprava aj doľava. Lahodné to pre oko diváka a rozhodcov. Cez semifinále sa dostali títo štyria jazdci: Maroš Nemec, Ondro Hrnčírik, Alex Neuman a Lukas Haigermoser. To čo predviedol Lukas vo finále, sa len tak na domácej scéne nevidí. Otočky o 360 stupňov, shoveity, one footy, double footy. Mix trikov, štýlového jazdenia mu vyniesol najvyššie bodové ohodnotenie. Najlepším Slovákom sa po tuhom boji stal Maroš Nemec, tak ako po minulé roky.

Odjazdené, šampanské vystriekané, slza v oku. Nádhera, tlieskame až nás svrbia dlane. Rýchla sprcha, siedmy liter vody, keďže je vonku 37°C v tieni a ide sa okamžite na koncerty. Súťaž sa potiahla od cca 10 hodiny rannej až do cca siedmej hodiny večernej. Teraz nasleduje kultúrna časť.

Sledovať koncerty, keď je slnko ešte vysoko je také čudné, ale nič neobvyklé. Ako prví začínajú Adelaide. Búchajú, kričia, dupú, ževraj deathcore. Keby tam poskakovalo a točilo sa v kolese lásky 2.000 ľudí, bolo by to asi lepšie. No ale ako predkapela fajn. Za nimi nasledovali From Our Hands. Ich spevákovi a gitaristovi Matejovi sa nepáčilo slnko, tak povedal, že ho neznáša. No čo, aspoň ich hudba je fajná. Otrasné pivo menom mŕtvy bažant tieklo potokom a po druhom pollitri som to už nezvládol a vymenil ho za kapitána, ktorý zasponzorovala milá teta Andy. To sa blížila neskoršia večerná hodina a s ňou legenda Zóna A. Bolo super vidieť starých psov a otcov ako je Mate a Láďo, ako si pospevujú texty tejto legendy. Skvelá atmosféra a Zóna to vždy vie.

Slnko zapadlo, už sa na neho nenadáva. Prichádza legendárna česká skupina Pipes nad Pints, dúchajú do gájd, hrozia, skáču. Atmosféra graduje, veď za chvíľku majú prísť chalani z amerikánskej HC skupiny Ignite, ktorej frontmanom je maďarský spevák Zoli, ževraj so slovensko-maďarskými koreňmi. Na túto kapelu prišlo kopec ľudí až z ďalekých a exotických Košíc.. (..som prišla s Košíc pre to...) Ignite zahrali super, obľúbené pecky ale aj klasickú maďarskú pesničku, pri ktorej na led obrazovkách pochodovali vojaci Wermachtu a strieľali z 88mm flakov. Dróty hovoril, že Zoli je v pohode, tak mu veríme. Každopádne koncík super špičkový. To už sa ale kapitán a iné normálne povzbudzováky liali tak rýchlo, ako tečie Dunaj cez vlnovku.

Už sa mi to nechce naťahovať, bolí to a ostáva to červené... Záver patril VIP, žúrke medzi chatkami, kde zahrala Bábika a kde sa dorazili všetci, čo ešte vládali. Niekto protestoval, že mu jebú bubny priamo do chatky, ale hneď sa mu vysvetlilo kde sa nachádza a kam by mal ísť a bol pokoj.

Krásny deň a večer na Čunovke, super akcia, koncerty. Dík organizátorom, jazdcom a všetkým, čo sa zúčastnili. A dík aj fízlom, ktorí neboli chuji a povolili nám skúšobne fúkať pred odchodom z areálu. Veľa ľudí si tak ušetrilo veľa stoviek, vodičák a nervy. Vidíme sa zase.