Bude Filipe Toledo novým šampiónom?

Štyri z jedenástich podujatí surfovej Chapionship Tour v roku 2015 už máme za sebou a veci sa pomaličky začínajú kryštalizovať. Možno sa budete čudovať, prečo si kladieme otázku, či sa novým kráľom stane Toledo, keď je momentálne na čele rebríčka Adriano de Souza. Nuž, tu je vysvetlenie...

Začiatok novej surfovej sezóny sa niesol v znamení očakávaní. Očakávalo sa, ako dopadne prvý ročník pod vynovenou organizáciou World Surf League, očakávalo sa, či náš úplne nový mladý a ešte k tomu brazílsky majster, Gabriel Medina, dokáže nadviazať na svoju fantastickú kampaň z roku 2014, ale hlavne sa po takmer 3-mesačnej pauze čakalo, kedy sa konečne začne opäť surfovať.

Týždeň pred legendárnym Quiksilver Pro Gold Coast, ktoré už tradične otvára novú sezónu, sa popri Austrálii prehnal cyklón Marcia, ktorý na Zlaté pobrežie privial ešte legendárnejšie podmienky. Jedna lajna za druhou, tretia čistejšia ako štvrtá. Čo však z toho, keď zaznie štartovací klaksón úvodného kola a vlny odídu niekam na prázdniny?

A tu sa dostávame k pointe. Filipe Toledo, vtedy stále iba 19-ročný teenager, zoberie svoju lietajúcu dosku a všetkým ukáže, že frajeri vedia vyhrávať aj v zlých podmienkach. Jeho vzdušná hra v kombinácii s poctivými manévrami, ktoré mu mimochodom v každom kole, okrem prvého, vyniesli minimálne 16 bodov, vygradovala neuveriteľným výkonom vo finále. Tam Filipe vyčaroval svoju prvú tohtosezónnu 10-bodovú vlnu a keďže k nej pridal aj ďalšiu 9,6-ku, nebolo o čom. Aj taký borec ako Julian Wilson sa z line-upu iba bezmocne prizeral.

Potom prišlo Rip Curl Pro Bells Beach, kde síce Filipe opäť jazdil solídne, ale bohužiaľ vo štvrťfinále narazil na rozbehnutého Nata Younga a tak nechal priestor ďalším surferom, aby sa dotiahli. Najlepšie sa to podarilo Mickovi Fanningovi, ktorý využil to, ako dobre Bells pozná a nie len, že si tam vybojoval svoj štvrtý pamätný zvonec do vitrínky, ale zároveň aj dobehol Brazílčana na čele svetového rebríčka.

Najkritickejším podujatím tohto roka bolo zatiaľ pre rodáka z Ubatuby v Sao Paole nepochybne Margaret River Pro. Toledo sa jednoducho nedokázal popasovať s mimoriadne náročnými podmienkami, ktoré v čase eventu na západe Austrálie panovali, čo by sa dalo nepochybne pripísať nedostatku skúseností. Málokde sú totiž vlny tak nepredvídateľné ako na Margies a človek musí toto miesto obzvlášť poznať, pokiaľ chce zdolať starších harcovníkov. Do čela svetového rebríčka sa teda dostal Adriano de Souza, teda ten najostrieľanejší Brazílčan na okruhu. 

Žiadne dominantné výkony, jednoducho neuveriteľná vyrovnanosť výkonov zariadila 28-ročnému surferovi pred jeho domácimi pretekmi toľko vytúžený žltý dres. Mimochodom, momentálne je to Adrianova 10. sezóna na tour a iba 3 z nich zakončil mimo elitnej desiatky, čo jasne naznačuje, že surfer ako on by si titul svetového šampióna nepochybne zaslúžil.

To by mu ho ale musel asi najskôr niekto dopriať a Filipe Toledo tým mužom určite nebude. Nech už sú kanárici na tour akokoľvek dobrá partia a nech si poznajú aj vôňu toho druhého vosku na doske, pokiaľ budú musieť bojovať o prvenstvo medzi sebou, kamarátstvo pôjde stranou. Toledo sa najprv ideálne rozohrial na kvalifikačnom evente Oakley Lowers Pro, ktorým prešiel ako nôž maslom a potom si nabrúsil finky na domáce vody v Barra da Tijuca pri Riu de Janeiro. Tam už bolo čo sa týka podmienok všetko v poriadku a číslo 77 si mohol dobre obzrieť každý, kto sa mu postavil do cesty. Nešlo ale iba o to, že Toledo vyhral, ale ako vyhral. Tento 20-ročný mladík na ceste za svojou prvou domácou trofejou absolútne nezaváhal. Každý svoj heat vyhral s bezpečným náskokom aspoň 4 bodov a dokonca predviedol aj nejaké jazdy v barreloch. Samozrejme ale, že to boli jeho airy, čo mu prinieslo úspech. Hlavne tie dva finálové, ktoré vyzerali v jeho podaní tak jednoducho, že Bede Durbidge sa mohol snažiť koľko chcel, aj tak sa musel cítiť menejcenne.

Druhé Filipeho finále v sezóne a druhé kombinované skóre nad 19 bodov, tento krát iba 0,13 bodov od dokonalosti. Keď si k tomu pripočítame, že bol pod tlakom jedného z najbúrlivejších a najpočetnejších davov, aké kedy surfové preteky zažili, je naozaj obdivuhodné, ako sa so všetkým dokázal vyrovnať.

Na Medinu už zdá sa každý zabudol, Brazília má nových hrdinov. De Souza síce stále o 550b vedie, ale Toledo mu výrazne dýcha na chrbát. Na rade je však Fidži, ktoré pri troche šťastia ukáže, ako na tom sú naši lídri s obrovskými barelmi. Pokiaľ by totiž tento krok jeden z nich zvládol, obzvlášť mladší z dvojice, dalo by sa už hovoriť o oficiálnej majstrovskej kampani a len ťažko by sa asi naháňalo tak dobre rozbehnutého králika. (Jedine, že k tomu mali čo povedať starí lišiaci...)