Slovenskí surferi sa ani na Sri Lanke nestratia

Slovenskí surferi už brázdia moria a oceány celého sveta. Sri Lanka je znovu objavená krajina, ktorá pustila k svojim krásam turistov len nedávno. Prečítajte si článok, a pozrite si krásne fotky z dobrodružstva a surfovania Slovákov na Srí Lanke.

Ten deň si pamätám celkom presne. Asi po 15 tabuľkách a 13 grafoch prišla ďalšia rana.. Šéfke sa nepáčil odtieň zelenej v jednom grafe. Už to je viac ako 2 roky v kancli, tisícky vyprodukovaných grafov a tabuliek, jediná kariérna perspektíva smer Poľsko a len ďalších tisíce úkonov v exceli.. Zopár kliknutí na magický krížik v pravom hornom rohu rieši tento pracovný problém, na obrazovku skáče  magicseaweed, google maps, web na lacné letenky a do hlavy plán na zmenu.

"Mááátra, Mááátra, Mááátra" kričí z autobusu chalanisko vo fejk Gucci tričku. Vonku je +40°C a teplota v klimatizovanom buse zas pripomína to, čo sme pred veľa precestovanými hodinami opustili v Blave. Už iba hodina cesty so zbetlovaným vodičom a sme "doma".(Betel - ázijská žuvacia droga, jedna z prísad je aj malta..) Je január, 6 mesiacov po incidente so zelenou a my vďaka šťastnej zhode všetkých možných okolností mierime smer Sri Lanský juh, kde nás vraj čaká piesok, vlny, oceán teplejší ako slovenskí kaderníci a Surfhouse SriLanka s Bárou, občas tu pobývajúcou surferkou z Moravy a Čech. Síce žiadny prašan, ale ani žiadne ďalšie tabuľky, žiadne sychravé mestské rána, žiadne Poľsko.. Konečne môžeme to čo nás baví - surfovať, robiť to dlhšie ako týždeň a hlavne bez pocitu, že už o pár dní budeme zas zalezení vo svojich stresujúcich pracovných chlievikoch.

Podľa infa, čo sme našli kade tade, patrí Sri Lanka k jednému z naj miest na surfovanie v „blízkom“ okolí. Voda teplá ako.. ako.. napríklad ako čaj, super vlny všetkých veľkostí po celý rok, pak je to tam prej taky levný, hezký a stále málo ľudí. Máme pred sebou 5 mesiacov surfovania, tak pome teda na to..

Naše prvé surferské kroky, resp. prvé pádlovania vedú na Weligamu, jeden z mála pieskových beach breakov v okolí, ale zároveň aj spot, kde sa za jeden deň vo vode kľudne nazbiera aj viac ako 50 ľudí. Raj pre začiatočníkov, neobratných long-boardistov a tých, ktorí majú radšej kľudné, menšie a pomalé vlny, aj keď dobrý swell vie udrieť aj sem. Relatívne bezpečný spot, odhliadnuc od miestneho špecifického živočíšneho druhu Hoňos kríčny a Honcoš vodný, ktoré sa tu vyskytujú sem tam cez víkendy. Prvý druh sa spozná podľa toho, že z kríkov na pláži trčí brčkavá čierna hlava, s vyplazeným oranžovým zbetlovaným jazykom, pohľadom upreným na zahraničné miciny v najnovších sexi farbených plavočkách a s rukou niekde pod úrovňou pása. Druhý druh vyzerá veľmi podobne, jediný rozdiel je, že mu hlava čumí z vody, je odvážnejší a na miciny vo vode si občas aj šiahne. Výhodou je, že jednu ruku má tiež stále busy, takže je menej pohyblivý. Ohrozenie oboma druhmi nie je ale trvalé, väčšinou končí po pár minútach.. 

Neskôr, o niečo rozjazdenejší a opatrnejší sa posúvame aj na ostatné spoty v okolí -10 km severne od Mirissy, do mini-dedinky Midigama, so známymi reef breakami  Plantation, Coconut, Lazy Left a Ram's right. Najviac sme si obľúbili Plantation, hneď oproti kaviarni Českej kámošky Míši (robí super kávu), s parádnymi ľavými aj pravými vlnami a žiadnymi špeciálnymi druhmi.. Teda okrem miestnej postavičky Babaja (jeden z mnohých), ktorý s pokrikom "oupaaaa gangnam stáájl!" ochotne dropol aj do toho, čo sa dropnúť nedalo. Potom spokojný dopádloval späť na line-up a znova s tým istým pokrikom začal konverzáciu o tom, či nechceme kúpiť, prenajať, predať to, toto alebo hento.. Raz sme s ním viedli rozhovor o holkách.. "No, I not like Srilanka woman, ha.. You want some ganja? But I have many girlfriend, he.. But only one is real, she is Russian, she comming in two month.. You wnat rent motorbike? No I cannot go to Arugam Bay, no money.. But my bank from Russia comming in two months, after I go Arugam.. "

Na vlny na Coconutoch sme nemali nikdy štastie alebo sme uprednostnili Plantation, ale vraj to je dokonalá A-frame vlna, na ktorej sa dá docela vyblázniť. Lazy left sme bohužiaľ obchádzali, je to síce jeden z najznámejších srilankských spotov, ale je to Point break a ten point bol často riadne plný. Ram’s right sme nechali pre tých lepších, lebo to spot pre tých lepších aj bol.

Keď sa nám nechcelo v miestnej doprave jazdiť ďaleko a miestny boh vody zoslal dobrý swell, prešli sme sa pešo na "domáce" spoty v Mirisse. Jeden viac stiesnený a miestami docela plytký s peknou pravou vlnou a druhý široký a dlhý, so zaujímavou ľavačkou. Pravačka bola väčšinou obsypaná ľuďmi, na ľavačku sem tam zablúdili lokálni vysmiati droperi, ktorí čakanie medzi vlnami skracovali spievaním a pískaním miestnych hitov, vrátane už spomínaného "oupaaaa gangnam stáájl!". Ináč bolo prázdno a kľud. Raz sme tu na line-upe sedeli pred západom slnka už iba s 2 Francúzmi, chodili super vlny, obloha bola sfarbená do oranžova, do toho kričal jeden z tých dvoch "I don't wanna go homeeee, this is fokin' paradise!!!" a jeho 8 ročný syn zatiaľ predvádzal, ako sa jazdí hore a dole, s otočkou zas hore, drop dole, bez barelu a 50 metrovzas hore a dole.. Potom slnko zapadlo, obloha stmavla, vlny ostali a my sme sa rozlúčili, aby sme sa zas na druhý deň mohli stretnúť na inom spote.

Je ráno, budík hlási niečo pred šiestou. Plavky, uterák, okuliare, 6 banánov, nakopnúť prechladnutú motorku a ide sa na jeden z najobľúbenejších spotov, smer dole od Mirissy - mesto Matara. Secret - nesecret spot so secret - nesecret menom, o ktorom vie už skoro každý miestny tuk-tukár.  Niekedy  boli rána, keď sme tam boli max. 4 a vĺn bolo pre každého hafo. Z čistej vody na nás čumeli polmetrové korytnačky, pod nohami sa mihali farebné korále a super dlhé Áčkové pravé aj lavé vlny uspokojili každého. Po surfovaní nesmela chýbať pauza v miestnej pekárni, kde nás miestna bába kasírka strhala za jej vyštípané kari pečivká o všetky naše premočené rupie, zabudnuté ráno v plavkách.

Neďaleko Mirissy, tak 30 minút a viac jazdou na mopede na obe strany je kopec ďalších pohodovýc spotov – Ahnagama, Easy Beach, Matara, Kogala, Hikkaduwa. Akosi sme sa na tieto ale nevedeli stále dostať, či už preto že nám vyhovovali tie „naše“ alebo preto, že nás odradila nutnosť presúvať sa viac než bolo potrebné v miestnej „doprave“.

Btw. „doprava“. v rebríčku adrenalínových zážitkov na Sri Lanke ďaleko vedie pred surfovaním. Jediné pravidlo, ktoré sa ako tak dodržuje je jazda vľavo, ostatok je čistý freestyle. Potravinový reťazec dopravy je jasný hneď po jednom dni jazdenia - odhora dole - Nákladné auto, bus 02 (linka Colombo - Mátráááá), ostatné autobusy, auto, tuk-tuk, motorka, moped, bicykel, chodec, pes, krava, dlho dlho nič a ešte ďalšie dlho dlho nič a potom niekde na konci biely turisten a turistentitka na mopede so surfom. Takže jediný spôsob ako prežiť, je byť rýchlejší ako všetci ostatní, čo pri priemernej rýchlosti dopravy 60km/h je pomerne ľahko dosiahnuteľný cieľ. Turistentovia so surfom sa potom v pohode dostávajú niekam medzi tretie a štrvté miesto, kde ho ohrozujú už iba autobusy a nákladiaky s klaxónom, ktorý turisten občas odfúkne z cesty. Miestny autobusáci asi niekde na burze nakúpili od Ruských pilotov turbíny zo starých Migov, prerobili ich na klaxóny a najväčšiu radosť majú z toho, ako sa pomaly nenápadne nalepia surferíkovi na mopede na chrbát a zatrúbia tak, že sa surferík zoserie až za ušami..

Odhliadnuc od toho sú ale ľudia na Sri Lanke super. Sú milí, ochotní, ukecaní a sem tam chcú turisten ošklbať o všetky rupky. Prvé dni sme radi odpovedali na všetky otázky typu „How are you? Country? Name? How long Sri Lanka? You married?“, postupne nás to ale prešlo, lebo na väčšinu odpovedí aj tak došlo iba veľavravné „ehm“ alebo ďalšia otázka. Veľa chlapov má oranžové všetko - od zubov, oči až po nechty na nohách z prežúvania všadedostupnej miestnej drogy – betlu. Čo sa týka žien, tak žiadne mulatie micinky v plavočkách tu čakať netreba, skôr si treba zvykať na presný opak. Deti sú zlaté, stále pokrikujú „hellooo srrr“ aj keď občas vedia zaskočiť.. „Srrr, you have nice sunglass.. give me ! Or ten rupees? “. Všetci jedia na raňajky rice a curry, na obed jedia rice a curry, na večeru jedia rice and curry a keď je hocijaká oslava tak jedia rice and curry. Dokonca oslavujú deň, keď dieťa prvý krát je rice and curry, asi tak v devaitom mesiaci zivota. A ak na rice and curry nemajú náhodou chuť viac ako rok, tak ich vďační rodinní príslušníci obvinia z mentálnej choroby, pošlú na nich vyháňača diabla a on do nich to rice and curry už nejako natlačí. 

A aj krajina je to pekná tá Sri Lanka, zelená, palmy všade, stromy, tráva, piesok na pláži, voda čistá, málo ľudí a aj hory majú. Aby sme sa úplne v tej teplej vode nerozmočili, vybehli sme na pár dní na skusy do vnútrozemia a určite to stálo za to.. Aspoň trochu schladenia v dvojtisícovej výške, veľa veľa budhov, ešte viacej sloních budhov, všade čajové plantáže, výlet starodávnym vlakom, preteky na tuk-tukoch, rafting na deravom člne a tak dále..  to už je ale téma na iné miesto.

Tak ako príde a odíde vlny a swell, prichádzajú a odchádzajú naše dni, týždne, mesiace na Sri Lanke. Skončil apríl, oceán vyrába jedny z najlepších vĺn v sezóne, južný monzún pomaly prichádza, ľudia odchádzajú, Babaj si už "oupaaaa gangnam stáájl!" spieva na Plantation sám a nám nedávno prepadla letenka domov. Ulice sa zmenili, vysmiatych budhistov nahradili zamračení moslimovia, psov zas kravy a kozy, hadov a opice vymenili divoké slony, palmy sa zmenšili na ryžové polia a reef breaky nahradili opustené beach breaky so samými pravými vlnami. Nie, žiadny džihád nezačal, to sme iba my načali novú časť nášho surfového dobrodružstva. Do dodávky sme napchali celý surfhouse, naše veci, Bárinu ananásovú farmu a presunuli sa do surfového eldoráda východu, do dedinky Arugam bay. 

Sezóna tu mešká, swell stále práši dobré vlny na juhu a na východ kašle. Arugam Bay pomaly ožíva, tam kde ešte nedávno boli priviazané kozy a rybár predával svoje ryby, tak aj rybára aj kozu vyhodili a už tam stojí reštaurácia alebo stánok s ovocím. Keďže vlny stále nič moc, na jazdenie ostávajú zatiaľ iba 2 spoty – priamo v Arugam Bay korálový Main Point alebo 10 kiláčov jazda tuk-tukom na magický pieskový Whiskey Point. Ráno a počas dobrého swellu, ktorý sa sem tam preženie sú to naozaj pekné, čisté, dlhé pravačky. Na Maine si treba zvyknúť na občas boľavé alebo drahé dojazdy (za opravu surfu) do plytkého reefu a na Whiskey na zaujímavé backwash-e a bolavé hlavy ráno po párty v lážo-plážo bare Sababa. Nazbierala sa aj super česká partička, veľmi potešila ďalšia surfujúca Slovač z našich hôr a Fuerte(Mima, Ivon, Granči, Kika, Dedo). Stále je čo robiť a kam ísť, tak aj tie dni bez vĺn plynú akosi bezstarostnejšie ako dole na juhu.. Ale však čo, nie je sa kam ponáhľať a oni raz aj tak prídu ;)

Majo & Janka