Ako si žijem a surfujem na Fuerteventure vol.2

Na Fuerte sme už dva a pol týždňa. Výsledok – niečo okolo 12 rezných rán na ľavej nohe, 6 rán na ľavej ruke, stiahnutá koža na pravom zápästí narazený pravý bok, natiahnuté slabiny, infekcia na uchu a obrovský úsmev na tvári.

Posledné dni som toho moc nenajazdil, pretože sa tak trošku dávam dokopy. Hlavne kvôli tomu uchu, pretože sa to zapálilo až tak, že mi celý víkend vytekal z ucha prúdom hnis, na pravú stranu som pritom úplne ohluchol a pri každom zahryznutí som myslel, že ma práve niekto udrel kladivom do hlavy. Nakoniec som teda v pondelok skočil k doktorke, ktorá sa mi na to odborne kukla vypýtala si odo mňa 20 eur a za odmenu mi dala nejaké kvapky. Tak si teraz spokojne kvapkám do ucha. Najlepšie na tom je, že stále keď si to tam nakvapkám, tak aby to hneď nevytieklo von tak potom ešte pol hodinu chodím s hlavou nakrivo a vyzerá to dosť zaujímavo.

Minulý týždeň prišiel aj severozápadný zimný swell, čím ožil north shore. Hneď ráno nás zobudil náš nový najlepší kamarát Wieberen, s tým, že nás berie jazdiť. My sme našťastie večer pred tým išli spať slušne už niekedy okolo 2hej, takže sme boli na výjazd na north shore relatívne čerství. Po čeknutí všetkých spotov sa Wieberen rozhodol hodiť nás na Graveyard, čo je viac menej skrytý left hander medzi Bristolom a Generoso. Sranda je, že večer pred tým keď som sa bol prejsť po north shore, tak som taktiež prešiel okolo tohto spotu. Vtedy som si myslel, že to je nejazditelná vlna, hlavne pretože sa lámala priamo na reefe, ktorý sa tiahol pozdĺž celej vlny.

Toho dňa to bol ale iný pohlaď na Graveyard. Sets dosahovali okolo 3 metrov. O ich sile som sa mal možnosť presvedčiť hneď niekoľko krát, keď som to zo pár krát dostal on the head. Rýchlo, sme čekli podmienky, spravil som rýchlu fotku prvej vlny čo prišla (keď prišli sets boli tak ešte o meter väčšie ako na fotke) a hop ho do vody. Do vody sa vchádzalo skokom zo skaly priamo do menšej zátoky, odkiaľ trebalo o dušu pádlovať preč, pretože to bolo to posledné miesto na svete kde si chcel duck dive-ovať vlny.

Keď to videl Jeffrey, čo na nás Wieberen chystá, skoro si musel ísť vymeniť šortky. Chudák držal sa tej skaly pred tým skokom ako kliešť a pred tým než skočil stačil mi ešte povedať, že bolo milé ma poznať a nech potom pozdravím jeho rodičov. Ja keď som to videl tak som sa iba začal strašne smiať a pomyslel som si, že dnes je dobrý deň umrieť.

Nakoniec sme to, ale zvládli bez ujmy na zdravý (teda aspoň telesnom) a vyštartovali sme do line up-u. Okrem nás nebol vo vode nikto a vôbec som sa tomuto faktu nečudoval. Po asi pol hodinke som si dal prvého bobríka odvahy a chytil som prvú vlnu. Left hander sa u mňa rovná jazde na backside, čo nie je žiadna sranda na 3 metrovej vlne s 12 sekundovou periódou. Bottom turn a v tej rýchlosti si dávam prvý snap, báám zrazu necítim vodu pod doskou, dopadám stredom na lip a ešte dobrý meter slide-ujem na frontside po vlne keď konečne prepadnem dopredu a dostanem grip. Tap tap, bottom turn a bááám druhý snap. Potom už len prechádzam cez lip von a prvá vec čo mi napadne je, že práve som odišiel najlepšiu vlnu v živote. Ešte dobrých 10 minút pádlujem späť k Jeffreymu a Wieberenovi a už zdiaľky na nich kričím videli ste to? Škoda ani jeden sa nepozeral a tak moja vlna ostáva iba pre mňa k nezabudnutiu. Neskôr som si dal ešte pár vĺn, ale ani sa nerovnala tej prvej.

Z vody sme museli vyjsť o dobrých 200 metrov ďalej v menšej zátoke. Keďže som išiel von ako posledný a nerozvážne som sa vôbec nepozrel či nejdú nejaké sets, ma to v tej zátoke samozrejme dobre trafilo a poriadne obilo o miestny útes. Výsledok – zlomený nose dosky, rozrezaná celá noha a ruka, a narazený bok po tom čo som sa radšej nechal trepnúť o útes bokom, aby som si aspoň trošku ochránil dosku.

V ten deň som ešte cez obed išiel jazdiť Rocky point, čo je docela chill out-ový break v dedine, a na večer som si bol dať ešte El Muelle, čo je náš break pri dome v prístave. Večer som úplne mŕtvy odpadol do postele.

Na druhý deň ráno boli ešte vlny a tak som hneď ráno ešte bez raňajok vybehol na El Muelle. Keď som tam bol prvý krát s Wieberenom, tak mi vravel, že tá vlna sa na konci láme o veľmi plytký reef a že sa z tej vlny musím včas dostať preč. Samozrejme v to ráno som mal možnosť zistiť ktorý reef presne myslí. Dávam si vlnu na backside, cut back, a trošku si to pumpnem na druhý turn, bottom turn a vtedy sa kuknem pred seba a vlna sa láme smerom ku mne v podobe ťažkého barelu. Možno mám ešte dosť času sa dostať cez vrch preč, stočím to hore a báám neskoro, barrel mi zoberie dosku rovno pod nohami a ja spravím asi najväčší špagát na svete. Vynorím sa z vody ľahnem na dosku a s mojou večne pozitívnou náladou ďakujem, že som si iba ťažko natiahol svaly na obidvoch nohách a že mi to nevytrhlo nohy z kĺbu. Vychádzam z vody von a v predklone si to zbedačene odkráčam domov.

V ten deň som mal prvý zaúčací tréning do novej práce ako tenisový tréner. Viete si to predstaviť ako som sa tam v tej bolesti vláčil po tom kurte. Nakoniec som šéfovi povedal, že to je iba staré zranenie bedier z tenisu a že to je kvôli tomu, že som sa na začiatku zle rozcvičil.

Ďalší deň som si dal pauzu. Wieberen zobral Jeffreyho surfovať Los Lobos, čo je neďaleký ostrov od Fuerte. Vlna na Lobose, ktorej meno ešte stále neviem, v respektíve ho stále zabudnem, je najdlhšou vlnou v Európe a láme sa v dostatočnej vzdialenosti od pobrežia na veľmi plytkom reefe. K vlne ťa za 10 eur vezme Peter z Holandska na svojom 250 koňovom Zodiakovi, ktorý si to valí asi tak 100 km za hodinu a sem tam nevieš či sa plavíš alebo letíš. Každopádne sa držíš zubami nechtami. Peter ťa dropne priamo za breakom v strede oceánu a potom za také dve hoďky ťa zas príde zobrať. Keď sa ti medzičasom niečo stane tak máš pech. Minulý rok tam vraj zomrel najlepší surfer na ostrove, po tom čo dostal vlnu on the head a obúchal si melón o dno.

Okrem iného sme ešte boli jazdiť Esquinzo, o ktorom som sa zmienil už v minulom článku s tým že tentoraz som si už foťák nezabudol a tak sa môžem podeliť o tú krásu. Jediný mínusový bodík mojej sesion bol, že som si tu zošmykol polku kože zo zápästia. Pri chytaní vlny som sa poblíž ležiacemu surferovi obtrel rukou o jeho fins a tá mi ako žiletka zošmykla kožu na pravom zápästí. Teraz ale dievčatám večer v bare rozprávam, že ma uhryzla Baracuda a veľmi to zaberá :)

Ešte by som poznamenal, že s Jeffreyho sa tu stal úplný Cassanova a každú noc trávi večer v baroch a ráno sedí za stolom pri raňajkách iná baba. Respect. Ja som si medzičasom vyhliadol novú frajerku, a dúfam, že zajtra už bude ucho ok a budem môcť vybehnúť do vody ju testnúť. Nové bejby – Pereira copy of Al Merrick Rookie, 6’0”. Už sa neviem dočkať, dúfam že ju medzičasom nepredali. Celý budúci týždeň má byť bezvetrie a perióda by mala ostať okolo 12 sekúnd, čo znamená zbytky swellu z víkendu. Každopádne malé čisté lajny a dobrý tréning na turns a aerials.