Majstrovstvá Slovenska wakeboard & wakeskate 2012

Od nášho posledného záznamu z Evil Wake Kempu 2012 sa už vyparilo veľa vody z košického jazera. Minulé články poukazovali na kemp, jazdenie, žúrky, športové a kultúrno-spoločenské akcie (ale veď žúrky som už spomínal). Je čas, ozrejmiť aj záverečnú športovú časť, kedy kemp vrcholil Majstrovstvami Slovenska v doskovaní na vode za vlekom.

Sobota patrila niekoľkým kategóriám a to Wakeboard – muži, ženy, juniori a masters. Wakeskate muži a ženy. Dokopy sa na štart postavila vyše tridsiatka účastníkov a zopár aj zo zahraničia, nech to máme pestré. Účastníci mohli trénovať od začiatku kempu, poprípade aj celú sezónu. Každoročne sú majstráky Slovenska v doskovaní na vode vyvrcholením evilsáckeho kempu, ktorý prebieha niekoľko dní pred majstrovstvami. Samozrejme domáci majú výhodu. Počas celej sezóny môžu trénovať na prekážkach, majú vychytané miesta na odrážanie, vedia presne kde a čo urobiť. Veľká škoda, že v roku 2012, keď nám mobili pomaly žijú život, nemáme nejaký slovenský pohár v doskovaní na vode, rozumej wakeboard a wakeskate. Nuž, snáď sa to v budúcnosti zmení.

Poďme však na jadro veci, majstrovstvá začali ráno krátkym voľným tréningom, nech sa všetci poriadne rozohrejú. Na štarte bolo vidieť množstvo stálic, ale aj zopár nových tvári. Koho však nebolo vidieť bola dvojica Rišo Marcinčin a Július Lang. Rišo je predminuloročný vicemajster Slovenska a Ďusi sa hrdil titulom Majster Slovenska. Kde sú? Prehnali včerajšiu žúrku? Ani nie. Riša som na vleku počas kempu veľakrát nevidel, pravdepodobne mal iné povinnosti. Znova škoda, keďže jeho štýl a triky sú na top úrovni. Ďusi vyzeral nezdravo. Bledý ako hruškové hovno, nepríčetný pohľad, sklenené oči. Dozvedám sa, že je chodí, má teplotu. Vyvrcholením Ďusiho bolo odpadnutie a príchod sanitky, ktorá ho kriesi. Nič vážne, vysilenie, choroba, v zlý čas na dobrom mieste.

Jakub "Komper" Szasz 3x stylo.

Kto však nechýba sú stálice doskového športu na vode aj s viazaním ako Miro Hríbik, Milan Purdeš, Jakub „Komper“ Szasz a ďalší. Baby zastupujú Katka Janečková, Tinka Brutovská, Stanka Zemanová. V kategórii bez pripevnených nôh, teda wakeskate sú to Zuzka Vráblová, Maťo Ščambora, Majky Paška, Miky Hegeduš, Katka Šurková, Pavla Paveleková, Jakub Sekula a ďalší. V kategórii starších pánov, teda masters na wakeboarde to boli Juraj Vrzgula, Alexander Novota, Štefan Olšavský, Gabriel Majančík, Jaroslav Bolda, Igor Pigas. Juniori Juraj Kerpčár, Rado Hradil, Mário Gálffy. Slušná zostavička. 

Momentálna situácia na wake scéne je taká, že tu máme dve scény. Košická, viacej športová, so starším vlekom a kvalitným wakeparkom. Druhým hniezdom jazdcov je Bratislava a Wakelake. Novší vlek, zopaár nových prekážok, veľa žúriek a draftovaný Košičan s nepofixkovanou tvárou Bratislavčana. Super však je, že oba tábory sú prudko kamarátske, občas spolu jazdia, pijú, užívajú a kadečo iné.

Majstrovstvá sú však hlavne o jazdení. To začalo kategóriou. Ups, ja si nepamätám, ktorou sa začalo. Nevadí, začnem od najmladších. V juniorskej kategórii bolo horúcich kandidátov hneď niekoľko. Mladý domáci talent Juraj Kerpčár, alebo piešťanský mladík Rado Hradil. Novinkou, teda nováčikom bol Mário Gálffy z Bratislavy, ktorý chcel určite ukázať, že na Wakelake ho Ondro a Pigas nevychovávajú s fľaškou, ale hrazdou v ruke. Všetci traja majú určite talent, ktorý potrebujú rozvinúť. Dôkazom je aj bodové ohodnotenie, ktoré sa pohybovalo medzi Jurom a Radkom v rozmedzí 5 bodov. Majov finále nevyšlo podľa plánov, vieme, že má na viac, len súťažný stres treba pilovať taktiež. Juniorskú kategóriu vyhral Vojtech Krchář z Čiech a Majstrom Slovenska v juniorskej wakeboard kategórii sa stal Juraj Kerpčár.

Odskočme na druhý koniec kategórií a to k masters. Starší páni, teda pardon páni v najlepšom veku (to si tuším hovoríme od šestnástich). Páni čo stáli pri vzniku wakeboardingu na Slovensku a stoja tu dodnes. Víťazstvo si vyskákal Juro Vrzgula z bratislavského Wakelake, pred druhým domácim Šaňom Novotom. Na treťom mieste skončil ďalší harcovník z Košíc – Števo Olšavský. Treba podotknúť, že starší páni sa nekolotočujú a nedávajú len powerslides, ale naozaj skáču množstvo air trikov. Mladší riders by si z nich mali brať príklad (áno aj z Pigasa, len teraz neviem povedať ktorý príklad :).

Hlavná čas dňa bola súťaž wakeboard muži. Tu sa skáče najviac, najďalej a najvyššie. Pochopili to aj diváci, ktorých Nad Jazero prišlo neúrekom. Prispelo k tomu počasie, pekné dievčatá, vypracovaný chlapci a samozrejme špektakulárne športové zážitky na vrchole ľudských možností. Poďme na to. V kategórii sme mohli vidieť jazdcov ako Miro Hríbik, ktorý je a bol úradujúci Majster Slovenska, Milan Purdeš, Jakub „Komper“ Szasz, ale aj Fedor Martyš „Feďo“ z Bratislavy, ktorý sa ukázal vo veľmi dobrom svetle, keďže oblaky neboli. Nadupaná kategória, skvelé jazdenie triky. Momentálnu dominanciu potvrdil Miro Hríbik, ktorý vyhral. Miro skáče čisto, vysoko a hlavne s hlavou. Rozmýšľať a taktizovať je aj vo wakeboardingu veľmi dôležité. Druhé miesto išlo do Košíc aj do Bratislavy, možná aj do Dánka a Boh vie kaď inam. Bral ho Milanko „Dróty“ Purdeš, ktorý očaril hlavne double S bandom, yeah! Jedna parádička na prvenstvo nestačila. Tretie miesto obsadil Martin Florek z Čiech, štvrté Jakub „Komper“ Szasz a piate Fedor Martyš v batikovaných kruhoch prezívaný „Feďo“.

Baby na wakeboardoch jazdia tiež. Je ich pomenej, no sme radi, že aspoň tri jazdili majstráky. Boli to Katarína Janečková, Tinka Brutovská a Stanka Zemanová. Áno, sú to baby, ktoré sa každoročne zúčastňujú pretekov. Chýbala Mima, no nemala najazdené a tak nemalo význam súťažiť. Pozitívom ženskej kategórie je vec, že baby dávajú aspoň jeden trik cez hlavu a niektoré aj viac. Prvenstvo si vyjazdila Katka Janečková, ktorá vyhrala aj minulý rok. Druhá skončila Tinka a tretia Stanka. Baby to majú podľa mňa o niečo ťažšie. Inšpiráciu musia brať od chalanov, alebo zo zahraničia, kde je ale ženský wakeboarding o poznanie vpredu. Držíme im palce, aby sa budúci rok stretli vo väčšom počte.

Prejdime na wakeskateboarding. Tu sme mali dve kategórie a to chalanov a baby. Začnime dievčatami. Tam veľa toho netreba písať, kurz na Zuzku Vráblovú v stávkovej kancelárii bol 0,000000000000002, takže tipovať kto vyhrá nebolo ťažké. Zuzka nejazdí ženský wakeboaridng, ale mužský. To samozrejme myslíme v tom dobrom slova zmysle. Triky, štýl, tak s tými by zajazdila slušné umiestnenie aj u mužov. Pozor ale, aby Zuzka nezaspala na vavrínoch. Podľa môjho odborného oka by mohla zvýšiť veľkosť trikov, pridať pár zaujímavých a ťažších combo trikov. To by už bola iná paráda. Takže Zuzka jednoznačne prvá. Zuzke popravde chýba parťáčka, tréner, alebo niekto, kto by ju ťahal dopredu. Na druhom mieste skončila Katka Šurková, šikovná Košičanka, dovolila si aj shoveit a zopár ďalších trikov. Tretie miesto brala Pavla Paveleková a lepšie umiestnenie jej ušlo len o dva body.

Záverom sa pozrieme na wakeskate mužov. Keďže minuloročný víťaz doslova odpadol, črtal sa skoro bratovražedný boj medzi Maťom Ščamborom a Majkym Paškom. Raz sa viacej darí Maťovi, raz Majkymu. Maťo má však viac súťažných skúseností a asi aj viac najazdeného. Tu je fasa vidieť, že sa chalani navzájom poťahujú (nemyslím to na čo myslíš ty keď to čítaš). Vedia si poradiť, pozrieť sa na chyby a hlavne majú inšpiráciu. Víťazom sa stal Maťo Ščambora pred druhým Majky Paškom. Obaja sú odchovaný na jazere v Košiciach. Škoda, že bratislavský wakelake nemá zastúpenie vo waleskate kategórii, keďže najfreestylovejší jazdec Stano Kočan ostal doma a ešte k tomu v robote.

Majstorvstvá skončili, prebehlo parádne vyhlásenie, odovzdali sa ceny. Víťazov poznáme, porazený nebol nikto. Tak to má byť. Znova som a dúfam že aj vy, strávil fasa čas v Košiciach, na miestom vleku. Je to jednoducho planéta Košice. Vďaka patrí organizátorom, rozhodcom, operátorom, divákom, filmárom, fotografom, jednoducho každému, čo sa pričinil. Pozrite si kopec fotiek a zaspomínajte spolu s nami.

PS: Niekoľko dní po akcii sa stala nepríjemná udalosť. Jakub „Komper“ Szasz utrpel vážne zranenia pri páde na vodných lyžiach, keď skákal na mostíku. Bol v ohrození života, niekoľko dní na JIS. Všetci sme mu posielali energiu, modlili sa za neho. Našťastie je Komper veľký bojovník a z najhoršieho sa dostal. Report som nechcel (vyhováram sa) dať skorej von, ako sa preberie, snáď ho niekoľko fotiek poteší a on znova bude fit! Vitaj Komper, vitaj!