Surf Punk Rock Camp – riversurfing, aktivity, hudba, zábava a narodeninová oslava

Leto sa nám rozbehlo. Týždeň trvajúce teplé počasie, viacero víkendových akcií, zábava pri a na vode. K tomu sa pridal aj voľný deň na konci pracovného týždňa, narodeniny dvoch kamarátov a zámienka na príjemnú akciu je tu. Ako nám bolo na Surf Punk Rock Campe, ktorý sa konal v piatok 5.júla na Divokej Vode v Čunove?

Základnou ideou (tuším s ňou prišiel Robo Jedlička, jeden z oslávencov) bolo stretnutie kamarátov vyznávajúcich o niečo gitarovejšiu hudbu, taktiež stretnutie priaznivcov surfingu nie len na umelej vode a strávenie príjemného dňa. K tejto myšlienke sa pripojil aj druhý oslávenec Julo Kováčik, ktorý pôsobí v Divokej Vlne a tak o mieste konania akcie nebolo pochýb. Všetko to naplánovať, dať dokopy a realizovať pomohol aj Martin Paskal. Poďme na to!

Začiatok akcie sa odohral približne okolo 10 hodiny. To však bol už Culka aj so svojím Quik stánočkom a brandingom prichystaný a tak sa popri jazdení hrala príjemná hudba, dopĺňaná o zábavný speaking, ktorý na záver športového dňa gradoval. Kto si chcel zajazdiť na jedinečnej umelej surfovej vlne, ktorých v Európe nie je veľa mal skvelú možnosť. Dali sa požičať Demon surfboardy, vesty, prilby, aby jazdenie bolo bezpečné a nikomu sa nič nestalo. Počas dňa sa na vlne vystriedalo viacero fanatikov, ale aj úplných začiatočníkov. ďalšou surfovou atrakciou bol wake čln, ktorý robil wakesurfovú vlnu a tak sa dalo za ním jazdiť. Taktiež si túto možnosť vyskúšalo viacero nových ľudí, ale aj skúsených riderov. Pokiaľ čln netlačil vodu, tak sa za ním wakeboardovalo, ako to predviedol Paskal. Ďalšou a nie poslednou atrakciou boli vodné skútre, ktorými ste sa mohli popreháňať pod Čunovom.

Najviac na vlne zabíjal minuloročný majster Slovenska v riversurfingu Maroš Nemec, ale štýl predviedli aj Paskal, Robo Jedlička a ďalší, čo si s vlnou už tykajú. Komu sa nechcelo omočiť, tak len príjemne sedel, vychutnával skvelé počasie, alebo konzumoval šmakotiny z grilu, pípy, alebo priamo s flašky/plechovky/pohára. Aktivity však nekončili len u motorových, alebo vlnových „strojov“. Požičať sa dali aj SUP-y, čo je vlastne väčšia doska na ktorej sa plavíte ako gondolnier. Pre rodinky boli pripravené kanoe, alebo motorové člnky. Aby sme nezabudli, však to je dominantou Divokej Vody (teda samozrejme okrem umelej vlny), raftovanie počas celého dňa.

Vykúpaní, vysurfovaní, vysupovaní, vyskútrovaní, alebo aj vyhamburgerovaní a vypivkovaní sme si išli na chvíľku oddýchnuť, lebo pomaly sa blížila 19. hodina a s ňou aj kultúrna časť. Odchádzame z areálu vlny a presúvame sa do areálu koncertov a minirampy. Áno, tá bola tiež na akcii. Kto mal chuť, tak si mohol zajazdiť na minirampe. Ako vždy sa ukázali Juro Vartík a Braňo Moravčík, aby si spolu s Karolom na korčuliach a jedným bikerom povozili. Okrem nich bolo v rampe vidieť aj zopár skúšačov, ktorí sa len tak hupsali. To už vychádzam zo sprchy a s cigánskym orchestrom v bruchu sa vydávam na večeru aj s Lullou. Cestou stretávame oslávenca Jula, ktorý nás pozýva na chutný catering aj s obrovskými vínkami. Šmakoty. Nestíhame dojesť a už sa hrá.

Bežíme s tanierom na ktorom je pečené prasiatko a šalátik, v druhej ruke vínový pohár na stopke, rovno na koncerty. Punkáči držiaci plastové poháre s pivom na nás čudne zazerajú. No prvú kapelu Lucifers si určite nenechám ujsť. A to hneď z dvoch dôvodov. Prvým bolo to, že v skupine Lucifers hrá oslávenec Robo Jedlička, ktorého som chcel počuť a vidieť hrať. Robo hral asi dobre, keďže môj hudobný sluch som stratil pri počúvaní deathmetalu tak fakt netuším, či hral falošne, alebo nie. Robino je však skorej garážový hráč, keďže očný kontakt s publikom prebehol tak na pol sekundy. :) Druhým dôvodom bol spev Milana „Drótyho“ Purdeša. Počul som ho už revať, ručať, kričať, hulákať chrčať, no spievať nie, tak som bol zvedavý. Zvládol to dobre, môže ísť do superstar. Na záver vystúpenia Lucifers dostal Robino do tváre tortu a tak záverečné pesničky odohral s mandarínkou v nose.

Ako druhá kapela odohrala svoj koncert From Our Hands. Ľudia pribúdali, nálada gradovala. Dokonca sa objavilo zopár chalanov, čo si riadne pred pódiom zadžemovali. A dokonca aj oslávenec Julo si dal zopár tanečkov a hrození na pódiu. Malá pauza a už prichádza asi najznámejšia punková kapela zo Slovenska – legendárna Zóna A na čele s Koníkom. Zónu som počúval ako malý chlapec a počúvam ju sporadicky aj teraz. Na ich koncert som sa taktiež veľmi tešil. Ľudia stále pribúdajú a odhadom ich mohlo byť pred koncertom Zóny okolo 400. Koncert bol skvelý! Menej známe skladby striedali zaručené pecky! Na koncerte sme sa stretli skoro všetci a riade si ho užili. Môžem povedať, že to bol pre mňa skvelý kultúrny zážitok!

Zóna odchádza a prichádza záverečná kapela, ktorou je Ramones Bratislava. Po nej to nastalo. Všeobecné onebesenie striedané s domorodými zvykmi. Drinky sa pili na litre. Oslávenci nestíhali prijímať gratulácie a pripíjanie si s každým. Do rána nám hrali Dj Cifi a Vulgara dopĺňaní o kreatívny speaking Culku. Neopísateľné! Niekoľko najvytrvalejších zombíkov vydržalo do cca 5 hodiny rannej, kedy sa pomaly aj slnko chystalo vstávať. Jednoducho obrovský žúr na piesku s kopou kamarátov v riadnom tlaku.

Okrem reportu, ktorý práve sledujete vo „vodnej“ sekcii príde ešte jeden do lifestyle sekcie. Lulla nafotila vyše 120 fotiek a tak by bola škoda, aby skončili v galérke. Druhú časť reportu, zameranú viacej na koncerty budete môcť sledovať už v najbližších dňoch v lifestyle sekcii. Dúfame, že vás fotky potešia a že z nich vyžaruje pohodová atmosféra, ktorá panovala počas akcie v Čunove.

Čo na záver? Surf Punk Rock Camp bola skvelá akcia. Na to že to bol prvý ročník výborné! Chalani videli záujem ľudí a tak sa môžeme určite tešiť aj na ďalší roční, ku ktorému isto pribudne kopec noviniek. Julovi a Robinovi prajeme všetko dobré, nech sa darí. Pozrite si náklad fotiek od Lully, ktorá celé dianie na Divokej Vode sfotila. Taktiež sa môžete ešte tešiť na ďalšie fotky, ktoré sú venované koncertom a samozrejme aj jazdeniu. Dovidenia na vlne!