Stroj času slovenského skateboardingu - časť tretia

Po prvých dvoch zastávkach v dobách minulých, sa presúvame do roku 2001. Zlaté to časi skateboardingu na Slovensku. Skateparkov málo, tak sa jazdil riadny street. Medzi špičku na Slovensku patrili aj chalani z Bratislavy a to Martin Pecník, Lukáš Karásek a Maťo Kardelis. Aký mali názor na svet v tom čase?

V roku 2001 sa na www.boardlife.sk objavilo niekoľko interviews s už spomínanými jazdcami. Pozrite si a prečítajte dobové texty, ktoré sa zachovali na papiruse v hrobke pod Istropolisom. Rok 2001 a niekoľko úryvkov z publikovaných rozhovorov. Prvý je s Lukášom Karáskom, pýtali sa Martin Pecník a čiastočne Lucero.

Interview: Lukáš Karásek, 30.10.2001

Koľko máš rokov a kedy si začal jazdiť?
 Mám 18 rokov a jazdiť som začal v 13-tich.

Ako si sa dostal k skateboardingu?
Brat začal jazdiť a ja som za ním utekal. Potom som si kúpil dosku v Nemecku a začal som normálne jazdiť.

Do akej hustej veci sa chystáš ísť v najbližšej dobe?
Do double-setu na Slavíne (7 schodov + 1m plošina + 7 schodov), dúfam, že sa to nejak podarí, zajazdiť si tam. Kvôli tým fízlom. A do flipu zo štvrtej kocky na Slavíne (1 kocka = 3 schody).

Ako to vidíš do budúcna?
Noó, tak to radšej ani nevidím. Dúfam, že bude jazdiť čím ďalej, tým viacej ľudí. Mladých, a že ich to neprestane baviť, lebo jazdíme asi len desiati. A stále dokola to isté. Dúfam, že sa to zmení. Mohli by sa postavať nejaké dobré skateparky. Potom by možno jazdilo i viacej ľudí.

Keby si mal všetku moc, mohol by si čokoľvek zariadiť, čo by si vylepšil na slovenskom skateboardingu a jeho podmienkach?
Viacej kvalitných skateparkov, viacej sk8 hál. A v každom prípade, aby skateparky stavali ľudia, čo do toho vidia a nie poj*** architekti, ktorí sa na tom iba nabalia a ešte to aj doj***. Ešte by som znížil ceny skejtových vecí.

Budeš ešte dlho jazdiť?
Dokiaľ zdravie dovolí a ja neviem. Dúfam, že hej.

Nevykašleš sa na to?
Dúfam, že nie. Baví ma to, zatiaľ. Keď ma to prestane, tak prestanem jazdiť.

Myslíš, že ťa to tu prestane baviť?
No, ak to pôjde takýmto tempom, tak asi áno.

Čo potom?
Najradšej by som išiel niekam do piči zo Slovenska.

Čo si radšej doma prezeráš, pornografické alebo skejtové časopisy?
Nemám nejak moc prístup k pornografickým časopisom. Ani ich moc nepozerám, občas. Ale asi radšej skejtové.

Čo ti dala škola?
Kamarátov.

Čo ti dal skateboard?
Zábavu a Kuala Lumpur.

Čo očakávaš od Kuala Lumpur?
Dobré lušty, aziatky.

Druhým pánom v retro interview je Maťo Kardelis. Takto začal interview Martin Pecník. „Karďo - tichý, nenápadný chlapec a ak nápadný, tak jedine svojim jazdením a občas i účesom. Kvôli jeho mlčanlivosti a slabej zrozumiteľnosti jeho reči si istú dobu vyslúžil prezývku Kenny. Inak najväcší technik na našom území.“ A my pripájame pár otázok a odpovedí.

Tak Karďo povedz nám, kedy si začal jazdiť, s kým a kde?
Bolo to asi pred šiestimi rokmi. Začínali sme na školáku, tam, kde som chodil do školy. Na Patrónke, základná škola Dubová. Začínal som so spolužiakmi. Proste sranda. Najprv som jazdil na korčulách (ha,ha,ha). Mali sme dosť vychytaný platz pred školou. Mali sme tam dosť veľa tyčiek. Potom to bolo dobré aj na skate. Potom som došiel na Slavín, tam sme jazdili dosť často. Bolo to dosť blízko. Spoznal som Pecníka, tunak týpka, čo robí so mnou rozhovor (hi,hi,hi). No a potom už jazdíme, jak už jazdíme. Jazdili sme: Pecník, ešte jazdil Hulík, Hafner. Bohužial, tí jazdia už pomenej.

Mal si nejaké vzory? Ovplyvnil dakto tvoje jazdenie v začiatkoch?
Motivovali ma jazdci ako Pecník, Hulík, Hafner, Hubka, Ryba. Zo začiatku som sa aj musel vela učiť, viacej som sa snažil. Vtedy sme jazdili ešte v bande. S tými ľuďmi, čo som začínal, so spolužiakmi. Fakt som sa oveľa viac snažil. Možno to bolo aj kvôli tomu, že sa jazdilo na Slavíne. Pretože to bol fakt najlepší platz na Slovensku, pokiaľ ja viem. Čo som videl...

Mal si nejaké vážne zranenie?
Moje najhoršie zranenie bolo zranenie v ružinovskom skateparku. (Nosebone cez dosť veľký funbox s dopadom do rádiusu.) Po páde som dostal mierny otras mozgu a môj kĺb, moje rameno, bolo na tom dosť zle. No, riešili sme to spôsobom, že sme si išli ešte sadnúť na kofolku. Potom domov, zle som sa vyspal, už to išlo do nemocnice. Šup röntgen a vajco. Ty vole, šoky. No proste, keď ideš na tú sálu, budeš spať, ale nevieš aké to vôbec bude. Dosť som sa bál. Ešte som videl, ako som dochádzal na tú sálu. Ako ma vyložili a dali mi masku. To je všetko. Dali nám slabú injekciu, pretože neni cash. Potom, keď som sa tam dotkol, cítil som, že tam mám 2 drôty.

Čo ty a lušty? Si dosť hanblivý...
Ja neviem. Nejak nevydáva. Nejak ma nechcú, ty vole.

Si teda hanblivý?
Nó, tak né, ja by som šiel do toho v pohode. Len zatiaľ nebola taká vychytávka, vieš?

Žena, ktorá by ta očarila, hej?
Nie, jednoducho ja nejsom proste moc veľký najebávač. Aj v tom to je. Jazdím stále a na bar chodím možno raz do mesiaca, ani to ne. To ja nestíham, dávať všetky tie drinky do seba a potom ešte niečo robiť.

Akú hudbu doma pocúvaš?
Kačenu.

Po potoku behala, na kačeny volála
po potoku behala, na kačeny volála
kač, kač, kač, kačena, nasypem ti zeleného jačmeňa.
(Úryvok z Kačeny - soundtrack k filmu Kurvahošigútntag.)

Do akej hustej veci sa chystáš?
Na Slavíne nollie flip zo štvrtej kocky (12 schodov). Keď sa bude dať. Zatiaľ sa nedá.

Myslíš, že sa bude dať?
Nó, nevypadá to moc nádejne. Možno jednou v roce na Vánoce (chi,chi,chi).

A čo rodičia, podporovali ťa v jazdení? Ako sa stavali k tvojmu hobby?
Zo začiatku ma podporovali. Potom som začal dostávať veci od Boarder Kingu. Matka sa o mna dosť bojí. Ako som bol v tej nemocnici vtedy. A nadáva, keď idem na závody a nič nevyhrám.

Blížia sa Vianoce, kupuješ rodičom darčeky a dostávaš ty od nich darčeky?
Dostávam málo a dávam nič.

Máš rád vianočnú pohodu, koledy a dobré žrádelko?
Vtedy sa všetci akurát najviac pohádajú. Sa zíde dedo s matkou a fotrom a začnú tie najväcšie hádky. Lebo dedko je mečiarista. Kombinácia kresťaň - Mečiar.

Záverečným pánom v našom retro interview okienku je Martin Pecník. Nezdržiavajme a poďme na to. Písal sa dátum pána 20.12.2001 a rozhovor s Martinom robili Lucero a Vajcá.

Už viac nie si "malý Pecník", je tu veľa "malých pecníkov", čo by sa od teba mali učiť. Čo by si im odporučil, aby napredovali zo svojim jazdením?
Hlavne, aby sa najprv naučili základy (ollie, frontside, backside, 50/50, shove-it, flip) a až potom sa učili fs flip 180, 360 flip, nollie a switch triky. Vyzerá to hrozne, keď človek nevie poriadne ani ollie, backside či frontside a už skúša fs flip.

Páčia sa ti skejtové akcie, čo sa konali na Slovensku za posledný rok? (Prípadne ak si bol inde než na Slovensku.)
Tých akcií tu bolo dosť málo a väčšina z nich stála za hovno. Je to stále o tom istom - zlý povrch a zlé prekážky. Od Prievidze cez celý Sprite Cup. Svetlým bodom je len Liptovský Mikuláš. Ale chodím na tie akcie aj tak rád. Stretnem sa s kamošmi, je tam zábava.

Vidíš nejakú šancu, že sa to celé skejtovanie na Slovensku masívne pohne vpred?
 Uvidím, ale potrvá to ešte nejaký ten rôčik. Už som povedal, chce to skateparky, shopy, časáky, pohár a hlavne oveľa, oveľa viac jazdcov. Aby shopy mali komu predávať (tým pádom skateboarding ďalej podporovať - sponzoring jazdcov a závodov). A aby sa mali pre koho stavať parky (začarovaný kruh, pozn. red.).

Myslíš, že je dôležité premýšľať o trikoch, alebo stačí len dôjsť na platz a skúšať?
 Ja sa väčšinou vyflipujem a rozmýšľam o tom, že čo budem dnes skúšať, nejaké úplne nové triky. A niekedy nerozmýšľam, jazdím si staré veci, niečo mi trkne a začnem skúšať čosi nové.

Záverom tretieho stroja času sa pozrieme na veľkú vec, ktorá sa konala 1. mája 2002 v Bratisalve. Otváral sa tu nový skatepark. Vyrobila ho česká firma Mystic Construction, mal rozlohu 500 m2 a vtedy sme o ňom písali nasledovne. Prinášame aj vizualizáciu.

Aupark Skatepark

Tento skatepark jednoznačne veľmi veľkou mierou prospeje rozvoju skateboardingu nielen v Bratislave samotnej, ale na celom Slovensku. Budú sa tu totiž konať aj akcie celoslovenského záberu. Skatepark v Auparku nie je len zábavným, tréningovým a závodným centrom pre jazdcov z Bratislavy a okolia, ale aj závažným podnetom pre budovanie ďalších "ozajstných" skateparkov na Slovensku a pre firmy, ktoré môžu výstavbu skateparkov financovať. Skatepark v Auparku poskytne priestor doslova všetkým záujemcom od začiatočníkov po skúsených jazdcov. Áno, treba povedať, že vďaka snahe nákupno-zábavného centra Aupark sa tu vo veci skateparkov "konečne niečo pohlo".

Ako dopadol skatepark za Auparkom dobre vieme. Je fuč už niekoľko rokov. Prekážky sú bohviekde a priestor na skateboarding v Bratislave taktiež. Nuž... Pozrite si aj naše dva predchádzajúce návraty do minulosti.

• Stroj času slovenského skateboardingu - časť prvá
• Stroj času slovenského skateboardingu - časť druhá